Brunovský Albín
*25.12.1935 - ✝︎20.1.1997


Najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej grafiky, ktorý svojou tvorbou obohatil slovenské výtvarné umenie majstrovským zvládnutím rôznych grafických techník. Jeho rytecká a kresliarska precíznosť i brilantnosť rukopisu nadobudla minuciózny charakter. Narodil sa na sklonku roku 1935 a súradnice jeho detstva boli ohraničené dedinou Zohor, kde sa pestovala zelenina. Ešte nezačal chodiť do školy, keď vypukla druhá svetová vojna a mladý Brunovský začal vnímať až jej dramatické konce, keď sa americké bombardéry preháňali ponad rodné Záhorie. S rovesníkmi rozoberali vraky zostrelených lietadiel, videl ukrývať sa utečencov z transportov, do pamäti sa mu vryli zabití vojaci ležiaci pri trati. Napokon prišli osloboditelia, v ich dome zriadili lazaret a tak začínal jeho nový život po vojne.
Záhorie, odkiaľ pochádzal Albín Brunovský, malo pre formovanie novodobej slovenskej kultúry veľký význam. Blízkosť Moravy a spolupráca s českými kultúrnymi dejateľmi podnecovala slovenských umelcov. Pre Brunovského bolo Záhorie výtvarne prítomné a tvorilo silnú bázu jeho inšpirácie. Máloktorý umelec dokázal tak hlboko výtvarne precítiť osobité tvary svojráznej, rovinatej, pieskovej a borovicami zarastenej krajiny. Čarovné postihnutie charakteru tohto najzápadnejšieho kúta Slovenska sa stalo rezervoárom jeho životnej radosti, estetických zážitkov a duševného osvieženia. Pre silnú závislosť na prostredí, z ktorého pochádzal, si kúpil chalupu medzi borovicami a jazerami, kde trávil každoročne celé leto. Brunovský vo svojej tvorbe hľadal nové východiská a prekonával limity, s touto vlastnosťou a nevšednou pracovitosťou i talentom vstúpil do výtvarného života a veľmi výrazne ho ovplyvnil.
Pracoval v oblasti grafiky, maľby, knižnej ilustrácie, známkovej tvorby i scénografie. V dobe nástupu abstraktného umenia začína rozvíjať princípy figuratívnej fantazijnej tvorby a podnety k tejto orientácii určite vznikli z prostredia grafického ateliéru prof. Vincenta Hložníka, u ktorého študoval. Z osobnosti svojho učiteľa, z jeho občianskej a umeleckej autority, čerpal Brunovský vo svojich tvorivých začiatkoch, aby sa neskôr odlišoval z tendencií mladého českého a slovenského umenia šesťdesiatych rokov.
Dielo Albína Brunovského je neobyčajné a mnohotvárne v technike, tematike i vo výraze a je pozoruhodné, že každú techniku, ktorú si zvolil a ktorou sa sústredenejšie zaoberal, virtuózne zvládol. V Hložníkovom ateliéri sa pracovalo v technike drevorytu a linorytu, ale Brunovský sa okrem leptu podujal aj na prácu v technike kameňorytiny, zaujala ho technika škrabanej i kriedovej litografie, bol majstrom mezzotinty i suchej ihly. Záľuba v starých grafických technikách sa prejavila v ilustrátorskej tvorbe a voľnej grafike. Viaceré najmä rozprávkové knihy patria ku skvostom ilustrátorského umenia.
Na začiatku 70.tych rokov sa začal venovať exlibrisu. Brunovský vtipne a s bezhraničnou invenciou vytváral dielka na mieru niekoho konkrétneho, jeho knižné značky sú grafické šperky rozvíjajúce myšlienku o konkrétnom vlastníkovi exlibrisu. Za svoj život ich vytvoril 103 a všetky sú svedectvom jeho nadania a fantázie. V oblasti úžitkovej grafiky nemožno zabudnúť na množstvo plagátov, návrhov na známku a na česko-slovenské bankovky.
Brunovský v rokoch 1967–1990 viedol oddelenie voľnej grafiky a knižnej tvorby na VŠVU v Bratislave, pričom vychoval veľmi silnú generáciu študentov, ktorí na výstavách doma i v zahraničí získavajú prestíž, uznanie a popredné umiestnenia na súťažiach. Mená ako Felix, Augustovič, Benca, Jančovič, Kľúčik, Piačka či Vavrová sú toho dôkazom. Ako učiteľ bol neuveriteľne tolerantný, čo bolo v ostrom protiklade k totalitnému režimu, ktorému sa ako vysokoškolský pedagóg musel zodpovedať. Skutočnosť, že bol menovaný v roku 1981 profesorom a v roku 1985 mu bol udelený titul národného umelca, sa po „nežnej revolúcii“ stala zámienkou na diskreditáciu jeho osobnosti. Brunovský sa stal obeťou napriek tomu, že jeho umenie nebolo ideologicky kontaminované, ani sociálne angažované. Aj po svojej smrti v roku 1997 zostal ignorovaný slovenskou galerijnou sférou, čo sa výrazne mení v posledných rokoch. Veď jeho umenie je nadčasové a zrozumiteľné doma i mimo hraníc Slovenska a to aj na počiatku 3.tisícročia.
Albín Brunovský patril medzi zakladateľov Bienále ilustrácií Bratislava, ktorá sa vo svete preslávila pod značkou BIB a je dodnes vyhľadávanou súťažnou prehliadkou detskej ilustrácie. Nevšedná popularita jeho obrazov doma i v zahraničí je odrazom driny vo výtvarnom kumšte, ktorá v symbióze s veľkým talentom zanechala umelecké dielo hlboko vryté v dejinách umenia.


Zostavil: Víťazoslav Chrenko
Posoudili: Zdenka Čenská + Miloš Čenský

Výběr z literatury:
  • Ľ. Peterajová – Albín Brunovský, Tatran 1985
  • E.Trojanová – Albín Brunovský/Teatrum Mundi, SNG Bratislava 1996
  • M.Vančo a kol. – Albín Brunovský a jeho škola, Artotéka Bratislava 2003
  • J.Bakoš – Umelec v klietke, Bratislava 199, str. 65- 82
  • I.Panenka, E.Trojanová – Brunovský: 103 Exlibris, Bratislava 1999
  • Ľ. Petránsky – Vincent Hložník, Bratislava 1997


  • C3,137x105,1982