Najv�znamnej�� predstavite? slovenskej grafiky, ktor� svojou tvorbou obohatil slovensk� v�tvarn� umenie majstrovsk�m zvl�dnut�m r�znych grafick�ch techn�k. Jeho ryteck� a kresliarska prec�znos? i brilantnos? rukopisu nadobudla minuci�zny charakter. Narodil sa na sklonku roku 1935 a s�radnice jeho detstva boli ohrani?en� dedinou Zohor, kde sa pestovala zelenina. E�te neza?al chodi? do �koly, ke? vypukla druh� svetov� vojna a mlad� Brunovsk� za?al vn�ma? a� jej dramatick� konce, ke? sa americk� bombard�ry preh�?ali ponad rodn� Z�horie. S rovesn�kmi rozoberali vraky zostrelen�ch lietadiel, videl ukr�va? sa ute?encov z transportov, do pam�ti sa mu vryli zabit� vojaci le�iaci pri trati. Napokon pri�li osloboditelia, v ich dome zriadili lazaret a tak za?�nal jeho nov� �ivot po vojne.
Z�horie, odkia? poch�dzal Alb�n Brunovsk�, malo pre formovanie novodobej slovenskej kult�ry ve?k� v�znam. Bl�zkos? Moravy a spolupr�ca s ?esk�mi kult�rnymi dejate?mi podnecovala slovensk�ch umelcov. Pre Brunovsk�ho bolo Z�horie v�tvarne pr�tomn� a tvorilo siln� b�zu jeho in�pir�cie. M�loktor� umelec dok�zal tak hlboko v�tvarne prec�ti? osobit� tvary svojr�znej, rovinatej, pieskovej a borovicami zarastenej krajiny. ?arovn� postihnutie charakteru tohto najz�padnej�ieho k�ta Slovenska sa stalo rezervo�rom jeho �ivotnej radosti, estetick�ch z�itkov a du�evn�ho osvie�enia. Pre siln� z�vislos? na prostred�, z ktor�ho poch�dzal, si k�pil chalupu medzi borovicami a jazerami, kde tr�vil ka�doro?ne cel� leto. Brunovsk� vo svojej tvorbe h?adal nov� v�chodisk� a prekon�val limity, s touto vlastnos?ou a nev�ednou pracovitos?ou i talentom vst�pil do v�tvarn�ho �ivota a ve?mi v�razne ho ovplyvnil.
Pracoval v oblasti grafiky, ma?by, kni�nej ilustr�cie, zn�mkovej tvorby i sc�nografie. V dobe n�stupu abstraktn�ho umenia za?�na rozv�ja? princ�py figurat�vnej fantazijnej tvorby a podnety k tejto orient�cii ur?ite vznikli z prostredia grafick�ho ateli�ru prof. Vincenta Hlo�n�ka, u ktor�ho �tudoval. Z osobnosti svojho u?ite?a, z jeho ob?ianskej a umeleckej autority, ?erpal Brunovsk� vo svojich tvoriv�ch za?iatkoch, aby sa nesk�r odli�oval z tendenci� mlad�ho ?esk�ho a slovensk�ho umenia �es?desiatych rokov.
Dielo Alb�na Brunovsk�ho je neoby?ajn� a mnohotv�rne v technike, tematike i vo v�raze a je pozoruhodn�, �e ka�d� techniku, ktor� si zvolil a ktorou sa s�stredenej�ie zaoberal, virtu�zne zvl�dol. V Hlo�n�kovom ateli�ri sa pracovalo v technike drevorytu a linorytu, ale Brunovsk� sa okrem leptu podujal aj na pr�cu v technike kame?orytiny, zaujala ho technika �krabanej i kriedovej litografie, bol majstrom mezzotinty i suchej ihly. Z�?uba v star�ch grafick�ch technik�ch sa prejavila v ilustr�torskej tvorbe a vo?nej grafike. Viacer� najm� rozpr�vkov� knihy patria ku skvostom ilustr�torsk�ho umenia.
Na za?iatku 70.tych rokov sa za?al venova? exlibrisu. Brunovsk� vtipne a s bezhrani?nou invenciou vytv�ral dielka na mieru niekoho konkr�tneho, jeho kni�n� zna?ky s� grafick� �perky rozv�jaj�ce my�lienku o konkr�tnom vlastn�kovi exlibrisu. Za svoj �ivot ich vytvoril 103 a v�etky s� svedectvom jeho nadania a fant�zie. V oblasti ��itkovej grafiky nemo�no zabudn�? na mno�stvo plag�tov, n�vrhov na zn�mku a na ?esko-slovensk� bankovky.
Brunovsk� v rokoch 1967�1990 viedol oddelenie vo?nej grafiky a kni�nej tvorby na V�VU v Bratislave, pri?om vychoval ve?mi siln� gener�ciu �tudentov, ktor� na v�stav�ch doma i v zahrani?� z�skavaj� prest�, uznanie a popredn� umiestnenia na s�?a�iach. Men� ako Felix, Augustovi?, Benca, Jan?ovi?, K?�?ik, Pia?ka ?i Vavrov� s� toho d�kazom. Ako u?ite? bol neuverite?ne tolerantn�, ?o bolo v ostrom protiklade k totalitn�mu re�imu, ktor�mu sa ako vysoko�kolsk� pedag�g musel zodpoveda?. Skuto?nos?, �e bol menovan� v roku 1981 profesorom a v roku 1985 mu bol udelen� titul n�rodn�ho umelca, sa po �ne�nej revol�cii� stala z�mienkou na diskredit�ciu jeho osobnosti. Brunovsk� sa stal obe?ou napriek tomu, �e jeho umenie nebolo ideologicky kontaminovan�, ani soci�lne anga�ovan�. Aj po svojej smrti v roku 1997 zostal ignorovan� slovenskou galerijnou sf�rou, ?o sa v�razne men� v posledn�ch rokoch. Ve? jeho umenie je nad?asov� a zrozumite?n� doma i mimo hran�c Slovenska a to aj na po?iatku 3.tis�cro?ia.
Alb�n Brunovsk� patril medzi zakladate?ov Bien�le ilustr�ci� Bratislava, ktor� sa vo svete presl�vila pod zna?kou BIB a je dodnes vyh?ad�vanou s�?a�nou prehliadkou detskej ilustr�cie. Nev�edn� popularita jeho obrazov doma i v zahrani?� je odrazom driny vo v�tvarnom kum�te, ktor� v symbi�ze s ve?k�m talentom zanechala umeleck� dielo hlboko vryt� v dejin�ch umenia.